Ranných 7 stupňov nenaznačovalo aký krásny deň príde, no žiakov z turistického a geografického krúžku to neodradilo a urobili dobre. Vybrali sa totiž vlakom do Výčap-Opatoviec a odtiaľ pešo cez kopce a údolia smerom k dedinke Šurianky. Už po prvých krokoch sme vyzliekali vetrovky a rozopínali mikiny, pretože bol jeden z najteplejších dní tejto jesene. Popri vinohradoch, krížom cez kukuričné polia i poľné cesty až k Rozhľadni Radošinka, ktorá sa čnie smerom k obci Nové Sady. Odtiaľ sa nám naskytli pohľady do šíreho okolia na Tríbečské pohorie, na vrch Marhát i Zobor. Oddych na tomto mieste nám doplnil sily, ktoré sme ešte navýšili schladením sa kofolou a mohli sme sa tak vydať síce na strastiplnú cestu, no zároveň cestu, na ktorej niektorí dokázali prekonať sami seba. Našli sme si nových kamarátov, užili si krásny deň vonku a načerpali zážitky, na ktoré budeme dlho spomínať.
Mgr. Juraj Kamenický
Ranných 7 stupňov nenaznačovalo aký krásny deň príde, no žiakov z turistického a geografického krúžku to neodradilo a urobili dobre. Vybrali sa totiž vlakom do Výčap-Opatoviec a odtiaľ pešo cez kopce a údolia smerom k dedinke Šurianky. Už po prvých krokoch sme vyzliekali vetrovky a rozopínali mikiny, pretože bol jeden z najteplejších dní tejto jesene. Popri vinohradoch, krížom cez kukuričné polia i poľné cesty až k Rozhľadni Radošinka, ktorá sa čnie smerom k obci Nové Sady. Odtiaľ sa nám naskytli pohľady do šíreho okolia na Tríbečské pohorie, na vrch Marhát i Zobor. Oddych na tomto mieste nám doplnil sily, ktoré sme ešte navýšili schladením sa kofolou a mohli sme sa tak vydať síce na strastiplnú cestu, no zároveň cestu, na ktorej niektorí dokázali prekonať sami seba. Našli sme si nových kamarátov, užili si krásny deň vonku a načerpali zážitky, na ktoré budeme dlho spomínať.
Mgr. Juraj Kamenický