Dážď, prietrž mračien, búrka, mrholenie, to všetko nás sprevádzalo celým týždňom až do piatkového popoludnia. Potom sa obloha otvorila, vyšlo slnko, teplota stúpla a tak sa členovia Turistického a Geografického krúžku mohli vydať na stanovačku do Klížskeho Hradišťa. Boli sme plní očakávania a možno aj napätia, čo noc prinesie, no nemuseli sme sa báť, bola krásna, jasná obloha a my sme sa mohli pustiť do stavania tábora. Prvotné zle zapichnuté kolíky a spojené tyčky sme rýchlo opravili a spokojne sme tak pozerali na svoje dielo. Po tomto výkone nám dobre padlo doplniť si energiu opečenou slaninkou, špekáčikmi či klobáskou. Hviezdy na oblohe nás lákali nájsť si miesto na ich pozorovanie a tak sme sa vybrali na blízke futbalové ihrisko, kde sa nám naskytol pohľad na žiarivé súhvezdia, ba dokonca padajúce hviezdy. Kto stihol, mohol si niečo priať. Po spoločných hrách a rozhovoroch nás už čakala noc v nie celkom pohodlných, no o to dobrodružnejších stanoch. Nový deň nás privítal slnečnou oblohou a spevom vtákov a mohli sme tak navštíviť 900 – ročný Kostol svätého Michala Archanjela, kde sme sa na okamih schladili v jeho tieni. Klíž sme opúšťali s dobrým pocitom, že sme v sebe našli odhodlanie a odvahu vydať sa cestu, hoci sme nevedeli čo prinesie. Tešíme sa opäť o rok.
Mgr. Juraj Kamenický
Dážď, prietrž mračien, búrka, mrholenie, to všetko nás sprevádzalo celým týždňom až do piatkového popoludnia. Potom sa obloha otvorila, vyšlo slnko, teplota stúpla a tak sa členovia Turistického a Geografického krúžku mohli vydať na stanovačku do Klížskeho Hradišťa. Boli sme plní očakávania a možno aj napätia, čo noc prinesie, no nemuseli sme sa báť, bola krásna, jasná obloha a my sme sa mohli pustiť do stavania tábora. Prvotné zle zapichnuté kolíky a spojené tyčky sme rýchlo opravili a spokojne sme tak pozerali na svoje dielo. Po tomto výkone nám dobre padlo doplniť si energiu opečenou slaninkou, špekáčikmi či klobáskou. Hviezdy na oblohe nás lákali nájsť si miesto na ich pozorovanie a tak sme sa vybrali na blízke futbalové ihrisko, kde sa nám naskytol pohľad na žiarivé súhvezdia, ba dokonca padajúce hviezdy. Kto stihol, mohol si niečo priať. Po spoločných hrách a rozhovoroch nás už čakala noc v nie celkom pohodlných, no o to dobrodružnejších stanoch. Nový deň nás privítal slnečnou oblohou a spevom vtákov a mohli sme tak navštíviť 900 – ročný Kostol svätého Michala Archanjela, kde sme sa na okamih schladili v jeho tieni. Klíž sme opúšťali s dobrým pocitom, že sme v sebe našli odhodlanie a odvahu vydať sa cestu, hoci sme nevedeli čo prinesie. Tešíme sa opäť o rok.
Mgr. Juraj Kamenický