Opäť v Západných Tatrách --text
Opäť v Západných Tatrách
20.Jun.2024
V tomto roku sme do Západných Tatier zavítali hneď dvakrát. Tentoraz kroky siedmakov a deviatakov viedli až na hrebeň, na vrchol Plačlivé. Zo základného tábora, ktorý sme si už tradične vytvorili v Penzióne Kamzík v Habovke, sme vyrazili pod Spálenú. Počasie nám prialo, slnko nás hrialo raz od chrbta, inokedy do tváre a postupne sme smerovali Roháčskou dolinou. Popri Ťatliakovej chate, popod majestátne skalnaté bralá Roháčov, cez polia kosodreviny i snehu. Každým krokom sme si viac uvedomovali nedostatok kondície, no zároveň chuť a odhodlanie, ktoré nás nútilo pokračovať. Zmorení sme dorazili do Smutného sedla, kde si niektorí z nás urobili druhý tábor a väčšina skupiny sa vydala zdolať vrchol. Naše oči občas neverili koľko krásy sa rozprestiera na každej strane hrebeňa. Takto motivovaní sme vrchol Plačlivé v nadmorskej výške 2125 m.n.m. dosiahli všetci úspešne a so zadosťučinením sme sa mohli vybrať na spiatočnú cestu. Keďže slnko nepoľavovalo, ba naopak, vykúpením nám bol tieň kosodreviny a chladná voda z prameňa, ktorý skrývala. Možno pocit vďaky nepríde hneď, ale bolesť nôh pominie, únava sa vytratí a nám zostanú len krásne spomienky na čas strávený v horách, na čas strávený s priateľmi.
Mgr. Juraj Kamenický
Opäť v Západných Tatrách
20.Jun.2024
V tomto roku sme do Západných Tatier zavítali hneď dvakrát. Tentoraz kroky siedmakov a deviatakov viedli až na hrebeň, na vrchol Plačlivé. Zo základného tábora, ktorý sme si už tradične vytvorili v Penzióne Kamzík v Habovke, sme vyrazili pod Spálenú. Počasie nám prialo, slnko nás hrialo raz od chrbta, inokedy do tváre a postupne sme smerovali Roháčskou dolinou. Popri Ťatliakovej chate, popod majestátne skalnaté bralá Roháčov, cez polia kosodreviny i snehu. Každým krokom sme si viac uvedomovali nedostatok kondície, no zároveň chuť a odhodlanie, ktoré nás nútilo pokračovať. Zmorení sme dorazili do Smutného sedla, kde si niektorí z nás urobili druhý tábor a väčšina skupiny sa vydala zdolať vrchol. Naše oči občas neverili koľko krásy sa rozprestiera na každej strane hrebeňa. Takto motivovaní sme vrchol Plačlivé v nadmorskej výške 2125 m.n.m. dosiahli všetci úspešne a so zadosťučinením sme sa mohli vybrať na spiatočnú cestu. Keďže slnko nepoľavovalo, ba naopak, vykúpením nám bol tieň kosodreviny a chladná voda z prameňa, ktorý skrývala. Možno pocit vďaky nepríde hneď, ale bolesť nôh pominie, únava sa vytratí a nám zostanú len krásne spomienky na čas strávený v horách, na čas strávený s priateľmi.
Mgr. Juraj Kamenický