Členovia turistického krúžku sa v septembri vydali na svoju prvú túru na Kovarskú hôrku. Naše kroky viedli popri poliach nad dedinkou Kovarce, okolo impozantného Kostolíka sv. Anny, mauzólea rodiny Wágnerovcov, kde sme si urobili dlhšiu prestávku a kochali sa výhľadmi na krajinu a vyhrievali na slnku. Pokračovali sme okolo malej farmy smerom do lesíka, kde sme preskúšali svoj orientačný zmysel a hľadali sme najjednoduchšou cestu na vrchol hôrky. Tú sme nakoniec našli a chodníčkom obkvitnutým fialovým vresom sme sa o chvíľu ocitli na hrebeni, kde sa nám naskytol zaujímavý pohľad na Veľký Tríbeč. Po krátkom adrenalínovom zostupe do kameňolomu nám už všetkým riadne vyhladlo a tak sme sa pustili do zakladania ohňa. Pri jeho plameni sme prebrali všetky možné i nemožné témy a čerpali sme energiu zo sladkého ničnerobenia. Hoci sme sa dnes počas výstupu občas natrápili, záverom sme boli všetci vďační za krásne strávený deň a tešili sa, kam sa vydáme nabudúce.
Mgr. Juraj Kamenický
Členovia turistického krúžku sa v septembri vydali na svoju prvú túru na Kovarskú hôrku. Naše kroky viedli popri poliach nad dedinkou Kovarce, okolo impozantného Kostolíka sv. Anny, mauzólea rodiny Wágnerovcov, kde sme si urobili dlhšiu prestávku a kochali sa výhľadmi na krajinu a vyhrievali na slnku. Pokračovali sme okolo malej farmy smerom do lesíka, kde sme preskúšali svoj orientačný zmysel a hľadali sme najjednoduchšou cestu na vrchol hôrky. Tú sme nakoniec našli a chodníčkom obkvitnutým fialovým vresom sme sa o chvíľu ocitli na hrebeni, kde sa nám naskytol zaujímavý pohľad na Veľký Tríbeč. Po krátkom adrenalínovom zostupe do kameňolomu nám už všetkým riadne vyhladlo a tak sme sa pustili do zakladania ohňa. Pri jeho plameni sme prebrali všetky možné i nemožné témy a čerpali sme energiu zo sladkého ničnerobenia. Hoci sme sa dnes počas výstupu občas natrápili, záverom sme boli všetci vďační za krásne strávený deň a tešili sa, kam sa vydáme nabudúce.
Mgr. Juraj Kamenický