Stanovačka pod Vrchhorou --text
Stanovačka pod Vrchhorou
30.May.2017
Doktor Iľko v predpovedi hlási prvý tohtoročný tropický deň. Na oblohe ani mráčika, slnko zohrieva už od skorého rána a z diaľky sa blížia turisti pod nákladom ťažkých batohov, naši piataci. Čaká ich koncoročná stanovačka a tak nasadáme do autobusu, kde sa ujo šofér iba usmieva, keď vidí, že niektoré batohy sú väčšie ako sami žiaci. Cesta do Klížskeho Hradišťa ubehne rýchlo avšak peší pochod na chatu je pod váhou batohov veľkou skúškou pevnej vôle. Na lúke za chatou rozkladáme stany, teda aspoň sa o to pokúšame. Pre viacerých z nás je to prvá skúsenosť, avšak pochváliť treba najmä dievčatá, ktoré svoje stany postavili expresne rýchlo. O chvíľu majú stany postavené aj ostatní a tak nastáva slávnostný čas - čas kedy sa na obed objedná pizza. Rodičia tu nie sú, tak si môžeme dopriať. Po poobedňajšej sieste pokračujeme prechádzkou po dedine s povinným nákupom nanukov hneď v dvoch obchodoch. Telo si žiada svoje. Nakrátko sa zastavíme aj na miestnom cintoríne, v osemstoročnom kostolíku sv. Michala. Je nádherný, akoby sme sa na chvíľu vrátili do stredoveku. Do minulosti sme nazreli aj návštevou Starého Klíža, areálu, ktorý ukazuje ako sa žilo kedysi. Staré drevenice, hlinené domčeky, drevené ploty, stohy slamy ba dokonca aj colnica ako z filmu Traja veteráni. Chýba už len princezná Bosana. Slnko však nemilosrdne páli a tak sa chladíme dúškami čapovanej kofoly a hrami v tieni. Prichádza podvečer a s ním sa rozblčal aj ohník, na ktorom už rozvoniavajú špekáčiky či slaninka. Teplo poľavuje na intenzite, prichádza večer, na čelo dávame čelovky, do rúk berieme baterky a vydávame sa na nočnú výpravu na Vrchhoru. Lesom sa šíria podivné zvuky, praskanie konárov, v diaľke počuť húkanie sovy, no medzi stromami už vidno svetlo a sme v cieli. Ruiny kostola sv. Michala sú v mesačnom svetle krásne. Vo vedľa stojacej Kaplnke Jána Nepomuckého sa pomodlíme modlitbu Otče náš a temným lesom schádzame späť do tábora. Je oveľa temnejší a strašidelnejší, ale prekonali sme strach. Vzdialení od civilizácie, v lone prírody, všade navôkol les a nad nami hviezdnatá obloha. Tento krásny okamih nám nikto nevezme. Líhame do stanov s očakávaním čo prinesie noc. A veru netreba dlho čakať, o tretej hodine v noci sa strhne riadna búrka a dážď bubnuje na steny stanov stále silnejšie a silnejšie. Blesky osvetľujú nočnú oblohu a hromy sa ozývajú nekonečne dlho. Máme strach, no zároveň je to zážitok, ktorý nás posilní. Ráno nás vítajú slnečné lúče, poniektorí sušia spacáky na preliezkach a žmýkajú tenisky, ale to nevadí. Na vlastných chybách sa naučíme najviac. Po prebdenej noci nás zmohla únava a tak deň trávime spoločnými hrami a dojedaním zásob jedla. A že ich je dosť. Zjesť deväť špekačiek dá jednému zabrať. Po obedňajšej krátkej vychádzke sa balíme, batohy, ktoré vážia takmer toľko čo my si nakladáme na chrbty a vydávame sa na cestu domov. Bolo to úžasné dobrodružstvo plné zážitkov, občas i desivých chvíľ, ale bol to čas strávený spolu, na ktorý nikdy nezabudneme.
Mgr. Juraj Kamenický
Stanovačka pod Vrchhorou
30.May.2017
Doktor Iľko v predpovedi hlási prvý tohtoročný tropický deň. Na oblohe ani mráčika, slnko zohrieva už od skorého rána a z diaľky sa blížia turisti pod nákladom ťažkých batohov, naši piataci. Čaká ich koncoročná stanovačka a tak nasadáme do autobusu, kde sa ujo šofér iba usmieva, keď vidí, že niektoré batohy sú väčšie ako sami žiaci. Cesta do Klížskeho Hradišťa ubehne rýchlo avšak peší pochod na chatu je pod váhou batohov veľkou skúškou pevnej vôle. Na lúke za chatou rozkladáme stany, teda aspoň sa o to pokúšame. Pre viacerých z nás je to prvá skúsenosť, avšak pochváliť treba najmä dievčatá, ktoré svoje stany postavili expresne rýchlo. O chvíľu majú stany postavené aj ostatní a tak nastáva slávnostný čas - čas kedy sa na obed objedná pizza. Rodičia tu nie sú, tak si môžeme dopriať. Po poobedňajšej sieste pokračujeme prechádzkou po dedine s povinným nákupom nanukov hneď v dvoch obchodoch. Telo si žiada svoje. Nakrátko sa zastavíme aj na miestnom cintoríne, v osemstoročnom kostolíku sv. Michala. Je nádherný, akoby sme sa na chvíľu vrátili do stredoveku. Do minulosti sme nazreli aj návštevou Starého Klíža, areálu, ktorý ukazuje ako sa žilo kedysi. Staré drevenice, hlinené domčeky, drevené ploty, stohy slamy ba dokonca aj colnica ako z filmu Traja veteráni. Chýba už len princezná Bosana. Slnko však nemilosrdne páli a tak sa chladíme dúškami čapovanej kofoly a hrami v tieni. Prichádza podvečer a s ním sa rozblčal aj ohník, na ktorom už rozvoniavajú špekáčiky či slaninka. Teplo poľavuje na intenzite, prichádza večer, na čelo dávame čelovky, do rúk berieme baterky a vydávame sa na nočnú výpravu na Vrchhoru. Lesom sa šíria podivné zvuky, praskanie konárov, v diaľke počuť húkanie sovy, no medzi stromami už vidno svetlo a sme v cieli. Ruiny kostola sv. Michala sú v mesačnom svetle krásne. Vo vedľa stojacej Kaplnke Jána Nepomuckého sa pomodlíme modlitbu Otče náš a temným lesom schádzame späť do tábora. Je oveľa temnejší a strašidelnejší, ale prekonali sme strach. Vzdialení od civilizácie, v lone prírody, všade navôkol les a nad nami hviezdnatá obloha. Tento krásny okamih nám nikto nevezme. Líhame do stanov s očakávaním čo prinesie noc. A veru netreba dlho čakať, o tretej hodine v noci sa strhne riadna búrka a dážď bubnuje na steny stanov stále silnejšie a silnejšie. Blesky osvetľujú nočnú oblohu a hromy sa ozývajú nekonečne dlho. Máme strach, no zároveň je to zážitok, ktorý nás posilní. Ráno nás vítajú slnečné lúče, poniektorí sušia spacáky na preliezkach a žmýkajú tenisky, ale to nevadí. Na vlastných chybách sa naučíme najviac. Po prebdenej noci nás zmohla únava a tak deň trávime spoločnými hrami a dojedaním zásob jedla. A že ich je dosť. Zjesť deväť špekačiek dá jednému zabrať. Po obedňajšej krátkej vychádzke sa balíme, batohy, ktoré vážia takmer toľko čo my si nakladáme na chrbty a vydávame sa na cestu domov. Bolo to úžasné dobrodružstvo plné zážitkov, občas i desivých chvíľ, ale bol to čas strávený spolu, na ktorý nikdy nezabudneme.
Mgr. Juraj Kamenický