Povedali si štvrtáci zo ZŠ sv. Ladislava a odišli hľadať jeho stopy do školy v prírode v Terchovej. Najprv sa zastavili pri prameni rieky Nitry pod Fačkovom, aby spolu rozmýšľali, ako z takého malého prameňa môže vzniknúť rieka, ktorá preteká aj v Topoľčanoch. Potom obdivovali najväčší pohyblivý betlehem na Slovensku v Rajeckej Lesnej. Jurka Jánošíka vykúkali a hľadali z novej rozhľadne nad Terchovou. No našli len čarokrásnu prírodu a vchod do Vrátnej doliny, kde ich čakalo miesto ich týždenného pobytu v Hoteli pod Sokolím. Jánošíkove poklady by mohli byť aj v Tiesňavách, a tak sme ich hľadali v skalnom meste s hukotom vodopádov. Jurko nám ich neprezradil ani na ďalší deň pod svojou obrovskou sochou a ani v múzeu v Terchovej, hoci sme mu sľubovali spoločnú romantickú cestu výletníckym vláčikom. Nepomohla ani modlitba v krásnom Terchovskom kostole s pohyblivým betlehemom. Tak sme si mysleli, že poklady možno uvidíme z najvyššieho možného miesta Malej Fatry – Fatranského Kriváňa, kde nás asi do polovice cesty vytiahla lanovka. Našťastie zbojnícky poklad s dukátmi sme objavili večer pri hre a dobrodružnom pátraní v okolí hotela. Konečne sme sa mohli vybrať domov, aby sme ešte spolu objavili krásu Čičmanských dreveníc a chuť vynikajúcich palaciniek s čokoládou, šľahačkou a jahodami v jednej z nich. Najväčším objaveným pokladom však bolo zistenie, že naše bohatstvo neleží v hrnci s dukátmi, ale v krásach a rozmanitosti slovenskej prírody a môže ho objaviť každý, kto do nej vstupuje s Božou bázňou, otvorenými očami ale aj srdcom.
Mgr. Július Hanko
Povedali si štvrtáci zo ZŠ sv. Ladislava a odišli hľadať jeho stopy do školy v prírode v Terchovej. Najprv sa zastavili pri prameni rieky Nitry pod Fačkovom, aby spolu rozmýšľali, ako z takého malého prameňa môže vzniknúť rieka, ktorá preteká aj v Topoľčanoch. Potom obdivovali najväčší pohyblivý betlehem na Slovensku v Rajeckej Lesnej. Jurka Jánošíka vykúkali a hľadali z novej rozhľadne nad Terchovou. No našli len čarokrásnu prírodu a vchod do Vrátnej doliny, kde ich čakalo miesto ich týždenného pobytu v Hoteli pod Sokolím. Jánošíkove poklady by mohli byť aj v Tiesňavách, a tak sme ich hľadali v skalnom meste s hukotom vodopádov. Jurko nám ich neprezradil ani na ďalší deň pod svojou obrovskou sochou a ani v múzeu v Terchovej, hoci sme mu sľubovali spoločnú romantickú cestu výletníckym vláčikom. Nepomohla ani modlitba v krásnom Terchovskom kostole s pohyblivým betlehemom. Tak sme si mysleli, že poklady možno uvidíme z najvyššieho možného miesta Malej Fatry – Fatranského Kriváňa, kde nás asi do polovice cesty vytiahla lanovka. Našťastie zbojnícky poklad s dukátmi sme objavili večer pri hre a dobrodružnom pátraní v okolí hotela. Konečne sme sa mohli vybrať domov, aby sme ešte spolu objavili krásu Čičmanských dreveníc a chuť vynikajúcich palaciniek s čokoládou, šľahačkou a jahodami v jednej z nich. Najväčším objaveným pokladom však bolo zistenie, že naše bohatstvo neleží v hrnci s dukátmi, ale v krásach a rozmanitosti slovenskej prírody a môže ho objaviť každý, kto do nej vstupuje s Božou bázňou, otvorenými očami ale aj srdcom.
Mgr. Július Hanko