Záver roka sa niesol v duchu ďakovania za všetko prežité, za spoločné chvíle, starosti i radosti, za nové vedomosti i priateľstvá. Po slávnostnej svätej omši sme sa presunuli do átria, kde pani zástupkyňa vyhodnotila celý rok, ocenila najúspešnejších žiakov i triedy, ktoré boli odmenené sladkými tortami, ktoré pre nás upiekla naša teta kuchárka, pani Poláková. Potom už nasledovalo odovzdávanie vysvedčení. Všetky boli výborné, veď svet nepotrebuje iba lekárov, právnikov a učiteľov, niekto predsa bude športovec, iný architekt, maliar či tlmočník. A potom už nastal...koniec. A samozrejme rozlúčka s našimi deviatakmi. Hoci je to ťažké, občas musíme opustiť niečo krásne, aby sme našli niečo ešte krajšie. Jeden deň bol veselý, chodbami sa niesol smiech, spev a hudba, triedami sa ozývali šťastné výkriky detí pred prichádzajúcimi deviatakmi, ktorí sa lúčili so školou. Iný bol smutný, v očiach sa nám leskli slzy, spomínali sme, ďakovali, objímali sa, naposledy lúčili. Počas rokov sme dali zbohom mnohým deviatakom, no táto trieda bola v mnohom iná. Jeden by povedal výnimočná. Našli u nás svoje útočište, miesto, kde sa radi stretávali a po zvonení často ani nechceli ísť domov a boli zahĺbení v rozhovoroch v šatni, boli nielen našimi žiakmi, ale občas i kolegami, priateľmi, stali sme sa rodinou. Rozlúčiť sa bolo smutné, avšak s istotou vieme, že po tom čo v nás zanechali, má pre nich život pripravené niečo úžasné a veríme, že práve oni môžu zmeniť svet a urobiť ho lepším. Ďakujeme a všetkým žiakom prajeme krásne prežitie letných prázdnin plných zážitkov!
Mgr. Juraj Kamenický
Záver roka sa niesol v duchu ďakovania za všetko prežité, za spoločné chvíle, starosti i radosti, za nové vedomosti i priateľstvá. Po slávnostnej svätej omši sme sa presunuli do átria, kde pani zástupkyňa vyhodnotila celý rok, ocenila najúspešnejších žiakov i triedy, ktoré boli odmenené sladkými tortami, ktoré pre nás upiekla naša teta kuchárka, pani Poláková. Potom už nasledovalo odovzdávanie vysvedčení. Všetky boli výborné, veď svet nepotrebuje iba lekárov, právnikov a učiteľov, niekto predsa bude športovec, iný architekt, maliar či tlmočník. A potom už nastal...koniec. A samozrejme rozlúčka s našimi deviatakmi. Hoci je to ťažké, občas musíme opustiť niečo krásne, aby sme našli niečo ešte krajšie. Jeden deň bol veselý, chodbami sa niesol smiech, spev a hudba, triedami sa ozývali šťastné výkriky detí pred prichádzajúcimi deviatakmi, ktorí sa lúčili so školou. Iný bol smutný, v očiach sa nám leskli slzy, spomínali sme, ďakovali, objímali sa, naposledy lúčili. Počas rokov sme dali zbohom mnohým deviatakom, no táto trieda bola v mnohom iná. Jeden by povedal výnimočná. Našli u nás svoje útočište, miesto, kde sa radi stretávali a po zvonení často ani nechceli ísť domov a boli zahĺbení v rozhovoroch v šatni, boli nielen našimi žiakmi, ale občas i kolegami, priateľmi, stali sme sa rodinou. Rozlúčiť sa bolo smutné, avšak s istotou vieme, že po tom čo v nás zanechali, má pre nich život pripravené niečo úžasné a veríme, že práve oni môžu zmeniť svet a urobiť ho lepším. Ďakujeme a všetkým žiakom prajeme krásne prežitie letných prázdnin plných zážitkov!
Mgr. Juraj Kamenický