Cez Vysokú skalu --text
Cez Vysokú skalu
6.Oct.2018
Po chladných dňoch k nám konečne dorazilo babie leto a s ním teplé a slnečné počasie a tak sme sa rozhodli prvú októbrovú sobotu stráviť v prírode. Po krátkej obhliadke parku okolo Liečebného ústavu v Horných Lefantovciach, priľahlého rybníka a gaštanice, naše kroky pokračovali k smerovníku Pusté. Tu sa nám začali naskytať prvé pohľady na vrch Zobor a Dražovský kostolík. Pod hrejivými októbrovými lúčmi sa vyhrievala aj zelené modlivka a plachý srnček. Po nárazovom prekonaní 200 výškových metrov nám dobre padla prechádzka hrebeňom až k vrcholu Veľká skala, ku ktorému vedie naozaj tŕnistá cesta. Odmenou nám boli výhľady do širokého okolia a na krajinu hlboko pod nami. Mierne problémy nám narobil strmý zostup na Oponický hrad, no prehliadka tejto dominanty západného tribečského pohoria a následné posedenie pri ohníku a chutné špekáčiky a slaninka nám všetky útrapy vynahradili. Babie leto nekončí a už sa tešíme, kam nás naše kroky zavedú nabudúce.
Mgr. Juraj Kamenický
Cez Vysokú skalu
6.Oct.2018
Po chladných dňoch k nám konečne dorazilo babie leto a s ním teplé a slnečné počasie a tak sme sa rozhodli prvú októbrovú sobotu stráviť v prírode. Po krátkej obhliadke parku okolo Liečebného ústavu v Horných Lefantovciach, priľahlého rybníka a gaštanice, naše kroky pokračovali k smerovníku Pusté. Tu sa nám začali naskytať prvé pohľady na vrch Zobor a Dražovský kostolík. Pod hrejivými októbrovými lúčmi sa vyhrievala aj zelené modlivka a plachý srnček. Po nárazovom prekonaní 200 výškových metrov nám dobre padla prechádzka hrebeňom až k vrcholu Veľká skala, ku ktorému vedie naozaj tŕnistá cesta. Odmenou nám boli výhľady do širokého okolia a na krajinu hlboko pod nami. Mierne problémy nám narobil strmý zostup na Oponický hrad, no prehliadka tejto dominanty západného tribečského pohoria a následné posedenie pri ohníku a chutné špekáčiky a slaninka nám všetky útrapy vynahradili. Babie leto nekončí a už sa tešíme, kam nás naše kroky zavedú nabudúce.
Mgr. Juraj Kamenický