Na rozhľadni Radošinka

7.Oct.2017

Babie leto odišlo v priebehu týždňa a sobotné ráno nás privítalo premenlivým jesenným počasím. Hneď po vystúpení z vlaku si zaobstaráme palice na opekanie, ktoré nám zároveň slúžia ako opora pri pochode a nezbedníkom aj ako pomôcka na šermovanie. Chladný jesenný vietor sa nám zarezáva do tváre, no výhľady na neďaleké tríbečské pohorie a dramatickú oblohu nám cestu spríjemňujú. Za tromi horami, za tromi dolami, zrazu sme sa ocitli v dedinke Šurianky. Silné slnko nám oslňuje tváre a rezkým krokom sa blížime k vysokánskej veži - 15 metrov vysokej rozhľadni Radošinka. Výstup na vrchol nie je pre slabé povahy. Je strmý ako ten najstrmší rebrík, no stačí na chvíľku prekonať strach a naskytá sa nám pohľad na všetky strany. V diaľke vidno Topoľčany i náš hrad, vrch Zobor či Žibricu. Po krátkom oddychu nás v závetrí nezohrievajú iba lúče slnka, ale aj teplo ohňa a chuť špekáčikov a slaninky v žalúdku. Oddýchnutí, posilnení a do sýtosti vybláznení dávame bodku za dnešným dňom a tešíme sa kam nás zavedie ďalší výlet.

Mgr. Juraj Kamenický