<--825/1044 --> |
Konáre mladých jedličiek a smrekov sa prehýbajú pod ťarchou čerstvo napadaného snehu. Pod nohami sa nám ligocú vločky a nepočuť nič iba vŕzganie našich topánok. Kráčame krajinou ako z rozprávky a naše kroky vedú na 748-metrový vrchol Marhát. Cestou stretávame prítulné divé svinky a našou prvou zastávkou je novozrekonštruovaná Rotunda sv. Juraja. Doslova pred pár dňami bol potvrdený predcyrilometodský a predveľkomoravský pôvod tohto kostolíka. Nachádzame sa teda na jednom z najvýznamnejších miest našej histórie. Neoddychujeme dlho a veľmi rýchlo sa necháme zlákať guľovačkou, ktorá preverí presnú mušku každého z nás. Učiteľom nič nedarujeme. Po vyhlásení prímeria a po namáhavom stúpaní prichádzame až k rozhľadni na vrchole, z ktorej sa nám naskytá pohľad na Piešťany, Topoľčany či hrady Tematín a Gýmeš. Sme síce unavení a oziabu nás nohy, no tento pohľad za to rozhodne stojí. Cesta naspäť je pre nás už hračkou a tak sa už zakrátko zohrievame pri horúcom čaji a pochutnávame si na sladkostiach. Vonku sa niečo deje, v diaľke počuť známu melódiu. Aké to prekvapenie, keď sa zrazu povedľa nás preženie Mikuláš na naozajstných saniach. No a keďže sme poslúchali a dnes sme podali vrcholový výkon, aj my si odnášame mikulášske balíčky. Započúvame sa do spevu kolied, na oblohe žiari ohňostroj, v srdciach nás hreje pocit pokoja - na tento deň nikdy nezabudneme.
Mgr. Juraj Kamenický